Bežne používame 7 dní: nedeľa, pondelok, utorok, streda, štvrtok, piatok a sobota. Keď sa pozriete na kalendár, každý týždeň sú usporiadané v rovnakom poradí, ale kto vlastne toto poradie určil?
V skutočnosti sú názvy dní hlboko spojené so slnkom, mesiacom, marsom a inými nebeskými telami. Okrem toho je za určením poradia dní szczególnym spôsobom myslenia starovekých ľudí, podľa ktorého každú hodinu ovláda iné nebeské telo.
Poradie dní sa dá vysvetliť starovekým myslením, ktoré obracia 7 nebeských telies každú hodinu. Na prvý pohľad to vyzerá zložito, ale ak to zamyslíte v číslach, je to prekvapivo jednoduché.
Poďme si pozrieť názvy dní od nedele do soboty. Názvy dní v japončine zodpovedajú slnku a mesiacu a 5 planétam, ktoré môžeme vidieť voľným okom.
| Deň | Zodpovedajúce nebeské telo |
|---|---|
| Nedeľa | Slnko |
| Pondelok | Mesiac |
| Utorok | Mars |
| Streda | Merkúr |
| Štvrtok | Jupiter |
| Piatok | Venuša |
| Sobota | Saturn |
Takto je 7 nebeských telies známych ako „sedem dní“.
„Oheň“ v utorok zodpovedá marsu, „voda“ v stredu zodpovedá merkúru, „drevo“ vo štvrtok zodpovedá jupiteru, „zlato“ v piatok zodpovedá venuši a „zem“ v sobotu zodpovedá saturnu. Pri pohľade na znaky vidíte, ako sú spojené s jednotlivými planétami.
Ale nebeské telá nie sú usporiadané v tomto poradí. Takže prečo sú dni usporiadané ako „z nedele, pondelka, utorka, stredy, štvrtka, piatku a soboty“?
Na to, aby sme pochopili poradie dní, je potrebné vedieť, ako starovekí ľudia videli usporiadanie nebeských telies a mechanizmus priradenia nebeských telies každú hodinu.
V starovekej astronómii bolo považované zem za centrum vesmíru, s presvedčením, že nebeské telá obiehajú okolo zeme. Na základe tejto predstavy 7 nebeských telies bolo usporiadané podľa vzdialenosti nasledovne.
Saturn → Jupiter → Mars → Slnko → Venuša → Merkúr → Mesiac
Toto nie je usporiadanie podľa vzdialenosti, ktoré poznáme dnes v modernej astronómii, ale usporiadanie vychádzajúce z ich pohľadu na vesmír v tej dobe.
V starovekej astrológii sa predpokladalo, že deň má 24 hodín a že každú hodinu ovláda iné nebeské telo.
Ako prvé ovládalo Saturn, nasleduje Jupiter a potom Mars atď. Usporiadanie sa neustále opakuje, až na 7. Mesiac, a potom sa opäť vracia k Saturnu.
Napríklad, ak usporiadame prvých 9 hodín, bude to nasledovne.
| Čas | Zodpovedajúce nebeské telo |
|---|---|
| 1. hodina | Saturn |
| 2. hodina | Jupiter |
| 3. hodina | Mars |
| 4. hodina | Slnko |
| 5. hodina | Venuša |
| 6. hodina | Merkúr |
| 7. hodina | Mesiac |
| 8. hodina | Saturn |
| 9. hodina | Jupiter |
Je to podstatné, opakovať 7 nebeských telies v poradí.
Dôležité je, že deň má 24 hodín.
Ak vydelíte 24 siedmimi, zostane 3. To znamená, že počas 24 hodín prejdeme 3 cykly 7 nebeských telies a posunieme sa o ďalšie tri.
Ako prvá hodina bola Saturn, tak po 24 hodinách prvá hodina nasledujúceho dňa bude Slnko, ktoré je tretie od Saturnu.
Saturn → Jupiter → Mars → Slnko
Preto, deň, kedy Saturn bude zodpovedať, nasleduje deň Slnka, teda nedeľa.
Pokračovaním v tomto výpočte, po nedeľi príde pondelok, potom utorok, čo vedie k súčasnému poradiu dní.
Tento mechanizmus ukazuje, že poradie dní nebolo určené náhodne.
Na začiatok, prečo je 1 týždeň 7 dní?
Cyklické obdobie 7 dní sa hovorí, že má svoj pôvod v starovekej Babylónii. Dôležité boli fázy mesiaca a pozorovania nebeských telies a číslo 7 sa začalo používať ako jednotka na rozdelenie času. Následne sa systém týždňa s 7 dňami a dni pomenované po nebeských telesách rozšíril do starovekého sveta.
Ale je potrebné striktne rozlišovať medzi históriou vzniku 7-dňového týždňa a históriou určenia poradia dní založeného na priradení 7 nebeských telies na hodiny. Súčasný systém dní je súčasťou viacerých historických tokov, ktoré sa spoja.
Koncepcia siedmich dní sa predpokladá, že bola prenesená do Japonska počas obdobia Heian. Podľa vysvetlenia Národnej observatória, v „Šukuyōkyō“, ktorú mal preniesť Kōbō Daishi, je zmienka o siedmich dňoch spojených so slnkom, mesiacom a 5 planétami.
V tej dobe v Japonsku sa dni nepoužívali ako teraz, na správu o zamestnaní a školách, ale používali sa hlavne na určovanie priaznivých a nepriaznivých dní. Následkom toho sa začali dni zapisovať do kalendára a pomaly sa začali akceptovať aj v Japonsku.
Potom, počas obdobia Meiji Japonsko prijalo západný slnečný kalendár. Systém, ktorý uznáva nedeľu ako deň voľna, bol vyvinutý v období Meiji a vzťah medzi dňami a každodenným životom sa posilnil.
Nielen v japončine, ale aj v angličtine názvy dní zostávajú spojené s nebeskými telami.
| Deň | Angličtina | Zodpovedajúce nebeské telo alebo božstvo |
|---|---|---|
| Nedeľa | Sunday | Slnko (Sun) |
| Pondelok | Monday | Mesiac (Moon) |
| Utorok | Tuesday | Božstvo Tyr z severských mytológii |
| Streda | Wednesday | Súvisiaci s božstvom Odin zo severských mytológii |
| Štvrtok | Thursday | Božstvo Thor z severských mytológii |
| Piatok | Friday | Niektoré božstvá bohyne v severských mytológii |
| Sobota | Saturday | Saturn (Saturn) |
Sunday a Monday sú jasné príklady, ktoré sú odvodené od slnka a mesiaca. Na druhej strane, od utorka do piatka, sú božstvá z rímskej mytológie spojené so severskými božstvami.
Je zaujímavé, že aj názvy tých istých dní sa líšia medzi jazykmi.
Hoci bežne používame dni bez premýšľania, ich pozadie je spojené so starovekou astronómiou, astrológiou, náboženstvom a kultúrou rôznych regiónov.
Názvy dní sú spojené so 7 nebeskými telami a mechanizmus priradenia nebeských telies každú hodinu poskytuje vysvetlenie, prečo je poradie dní „nedeľa, pondelok, utorok, streda, štvrtok, piatok, sobota“.
Samozrejme, moderná veda nepovažuje nebeské telá za ovládajúce čas. To odráža, ako vtedy ľudia chápali svet a vesmír.
Keď spoznáte pôvod 7 dní na kalendári, možno sa na ne začnete pozerať inak.